Supermarine Spitfire HF Mk.IXc, [ML148]

Na fotgrafii je Supermarine Spitfire HF Mk.IX 313. československé stíhací perutě RY-A ML148 na stojánce v Manstonu na jaře 1945. Emblém na motrovém krytu svědčí o předcozím majiteli, kterým byla třistadvanáctka. F/Lt Jaroslav Dobrovolný byl jedním z pilotů, kteří s tímto Spitfirem létali. Z Manstonské základny třistatřináctka operovala spolu s ostatními československými stíhacími perutěmi jako útvar velitelství vzdušné obrany Velké Británie. Československé perutě byly staženy k velké nelibosti našich letců od taktického letectva z důvodu nedostatku záloh. Toto byl dlouhodobý problém provázející československé piloty v Anglii. Kupřikladu u 313. peruti v průběhu roku 1944 víc jak polovinu létajícího personálu tvořili Britové a příslušníci jiných národností. Za povšimnutí stojí znaky na horních plochách Spitfiru s bílým mezikružím.
Jaroslav Dobrovolný svoji leteckou anabázi v odboji začal již v Polsku, kde se zůčastnil předem prohraného tažení. Na beznadějně zastaralých strojích prakticky jen ustupovali a tak se stalo, že byl zajat Rudou armádou, která po dohodě s Německem obsadila východní část Polska. Po strastiplné cestě po sovětských internačních táborech se podařilo Jaroslava Dobrovolného spolu s dalšími třiceti letci převézt po moři do Velké Británie. Po působení u 27. MU se stal příslušníkem 312. čs. perutě, kde létal na Hurricanech Mk.IIB a Spitfirech Mk.VB. V březnu 1942 byl v leteckém souboji těžce zraněn. Po zaléčení se Jaroslav Dobrovolný vrátil do bojových operací. Zůčastnil se také letecké bitvy nad francouzkým Dieppe. Byl povýšen do důstojnické hodnosti a odešel na předepsaný pětiměsíční odpočinek. K bojovému létání se vrátil v říjnu 1943 jako pilot 313. stíhací peruti. S třistatřináctkou doprovázel bombardéry, útočil na odpalovací základny V1 a za invaze v červnu 1944 hlídkoval nad vyloďovacími prostory. Aktivně létal až do konce války.
Do vlasti se vrátil po šesti letech v cizině ve skupině 54 Spitfirů, která přistála 13. srpna 1945 na Ruzyni. Tenkrát se jim dostalo slavnostního uvítání, což už za tři roky nebude pravda.Také Jaroslava Dobrovolneho postihly persekuce jako všechny "zápaďáky". Byl zbaven možnosti létat a byl šikanován Stb. Byl i uvězněn a pak stěží sháněl zaměstnání. Ještě, že byl jedním z nemnohých, kteří se alespoň dočkali plné rehabilitace v roce 1990. Bohužel 6. června 1996 zemřel.

Zdroj: http://www.cs-letci.com/ww2/raf/letadla/spitrya.htm

Stavebnica

Dovolím si tvrdiť že stavebnica Spitfire Mk. IXc 60319 od firmy Tamiya je v tejto mierke najlepšia aká sa dá dnes zakúpiť. Po otvorení v krabici okrem návodu, farebného plagátu s kamuflážou (daľšie dve sú súčasťou čiernobieleho návodu) nájdeme nádherne vylisované množstvo rámčekov. V podlhovastej krabiče sú zamostatne uložené veľmi tenké kryty motoru, dve oceľové leptané planžety, kovové osky, magnety, skrutky, matice a nechýba ani malý skrutkovač. Samozrejme nechýba rámček s priehľadnými dielmi ktoré sú primerane tenké a krásne priehľadné. Ešte v krabici nájdeme aršíky z dekálmi a štandardne predtlačené krycie striekacie masky.
Niekde sú nevýrazné prepadliny ktoré odhalí až kamuflážna farba. Hlavne na krídle kde sú z vnútornej strany vylisované výstuhy pre krídelká a klapky. Na toto si treba dať pozor. Inak diely k sebe pasujú dokonale až na spodnú časť výškových kormidiel kde teba spoj vytmeliť a prebrúsiť.

K samotnej stavebnici som zakúpil ešte tieto doplnky:
Leptané vztlakové klapky
Rezinové kolesá podvozku
Palubná doska Löök
Textilné pásy HGW
Wet transfer popisky HGW
Sústružené mosadzné hlavne kanónov Master
Publikáciu Kagero TopColor s dekálmi na stroj RY-A [ML148]

Kokpit

Stavbu som začal štandardne kokpitom kde som okrem dielov zo stavebnice použil rôzne vedenia káblov, trubiek, lanovodov doplnených podľa fotografií z internetu alebo publikácií. Natiahnúť textilné pásy HGW nebola až tak jednoduchá záležitosť ako by sa zdalo. Chýbalo v návode alebo priamo na pásoch vyznačenie umiestnenie jednotlivých leptaných praciek. Odpadlo by tak neustále skúšanie a prirovnávanie k modelu systémom pokus / omyl. Návod nie je až tak prehľadný a nie je z neho jasné jednoznačné umiestnenie dielov. Ja som si kúpil sadu predávanú aj s maskami na kabínku. Na obrázkoch výrobcu boli masky žlté a tak som ich očakával že budú z kabuki ale mal som ich vyrezané z vinylovej maskovacej fólie Oramask. Tieto masky vôbec nesedeli na kabínku mali zlý tvar aj rozmery. Takže s takýmto produktom nie som vôbec spokojný. Bola to zbytočná investícia a tak som nakoniec použil masky ktoré boli súčasťou stavebnice ale bolo ich potrebné podľa predtlače najprv vyrezať.
Zakladná farba interiéru je Mr.Paint MRP-111 Interior grey green a vnútorná konštrukcia Gunze strieborná C8.

Krídlo, trup

Priamo z krabice sa dá postaviť model s vysunutými pristávacími klapkami. Napriek tomu že pre túto časť stroja sú aj leptané diely tak klapky vyzerajú hrubo a tak je lepším riešením ich nahradiť leptanými od firmy Eduard. Ich zloženie a inštalácia zaberie veľa času a práce navyše ale výsledok je potom výborný. Všetky ovládacie plochy sú pohyblivé na kovových oskách a leptaných čapoch, ale ich vôľa je veľmi veľká a tak samovoľne neuržia polohu. Preto smerovku a výškovky treba rovno prilepiť v požadovanej polohe. Krídelká svoju polohu ako tak držia. Rovnako je možné zostaviť otvorené klapky na podkrídolvých chladičoch, ktoré pasujú úplne dokonale a vytvárajú rovnakú linku ako negatívne ritie paneláže a krytiek. Vrchné spojenie krídel s trupom som musel vypodložiť pretože mi tam vznikol drobný schod, toto ale mohlo byť spôsobené použitím leptaných klapiek kedže v tejto partii je potrebné veľa plastu odbrúsiť na ich osadenie. Rovnako mi vznikla väčšia medzera na spodku prechodu krídla do trupu, ktorú bolo potrebné zatmeliť, prebrúsiť a obnoviť po brúsení poškodené nítovanie a ritie. Určitú pozornosť tmelu a brúsneho papiera si zaslúži aj nábežná hrana po vlepení ústia guľometov a prechodov pre kanóny. Guľomety majú naznačené hlavne a tak ich ani treba nahradzovať trubkami. Ovládací mechanizmus klapiek som si vymodeloval a vytlačil na 3D tlačiarni.

Motor

Základ je pôvodný motor zo stavebnice. Doplnený o množstvo káblov a hadíc. Použil som prevažne olovené ale aj medené drôtiky rôznych priemerov a bužírky alebo hliníkové trubky. Najväčší problém som mal s vystopovaním odkiaľ a kam, ktorý káblik potiahnuť a premyslieť ktorý skôr prilepiť aby bolo možné jednotlivé podzostavy zložiť. Celý motor sa tak skladá z takmer 200 dielov ak porátam všetky hadice trubky, konektory… Doplnil som aj kožené tesnenia jednotlivých krytov motora. Naznačil som ich s nastiekaného dekáloveho papiera narezaného na pásiky. Musím povedať že práve motor ma najviac bavil na celom modely aj keď musím napísať že som mal z motoroven zástavby veľké obavy pred začatím stavby.

Podvozok

Základ podvozku je opäť zo stavebnice pretože sa mi zdal dobre vypracovaný a navyše takto som nemusel riešiť jeho nové uchytenie v trupe. Niektorý japonský konštruktér vymyslel upevnenie jednotlivých nôh pomocou rozperného bloku ktorý je do krídla priskrutkovaný do vloženej matice v nosníku krídla. Skvelé pevné a rozoberateľné riešenie ktoré zabezpečuje aj správnu geometriu. Nohy sú zlepené z dvoch polovíc a v nich je na zpevnenie oceľová oska, rovnao je riešená aj ostruha. Na protistrihových nožniciach som odvŕtal odľahčovacie otvory, doplnil skrutky a po ich nastriekaný a zostavení doplnil hydraulický rozvod pre brzdy. Jednotlivé kolesá sú rezinové od Eduardu. Tie pôvodne sa mi nepáčili pretože mali vinylovú pneumatiku ktorá bola nemodelová. Ešte som musel zrovnať jednu osku pre koleso pretože bola vyosená a koleso by nemalo správnu geometriu.

Kamufláž a patina

Ako základ som použil šedý surfacer 1200 na zjednotenie povrchu po ľahkom prebrúsení brúsnou hubkou a preleštení nasledovala na niektoré miesta strieborná farba Gunze C8 ktorá slúžila ako podklad pre odrediny. Na tieto miesta som nastriekal Chipping fluid oa Ammo Mig. Na spodné plochy som použil farbu Mr.Paint MRP-112 Medium sea grey. Na vrchné MRP-110 Dark green a MRP-115 Ocean grey. Vrtuľový kúžel, pás a k’dové označenie RY-A na chvoste som nastriekal namiešanou farbou Sky z Tamiya farieb. Na označenie som nepoužil dekály ale navrhol a vyrezal som šablóny so žltej kabuki pásky. Naprv som nastriekal podkladovú bielu a potom MRP-124 Marking blue, MRP-123 Marking red a namiešanú žltú z Tamyia farieb. ktorú som použil aj na nábežné hrany krídel. Striekané označenie je veľmi pekné ale zároveň zdĺhavé a náročné na presnosť jeho umiestnenia, keďže samotné masky zakrývajú okolie označenia je veľmi ťažké umiestniť ich s dokonalou presnosťou na miesto. Popisky sú Wet Transfer od HGW, dekály z publikácie Kagero. Z nich som použil iba výrobné číslo ML148, československé znaky pod kabínu a emblém bociana z predošlého pôsobenia v 312. peruti na motorových krytoch. Po prelakovaní lakom MRP-126 Super Clear Semimatt som pokračoval na tvorení patiny.
Linky som napustil washom Ammo Mig na spodné plochy Blue grey a na vrchné Dark grey. Ostatná patina je vytvorená pomocou rôznych odtieňov prípravkov Ammo Mig Oilbrushers.